Svätý Ján de La Salle sa narodil v Remeši (vo Francúzsku) 30. apríla 1651 v dome, ktorý nesie meno "Hôte de La Cloche" (Hotel u Zvona). Rodina bola stredne bohatá, otec, vysoký mestský úradník. Bolo ich jedenásť detí, zo ktorých sedem prežilo. Medzi nimi si Boh vyvolil troch kňazov a jednu rehoľníčku. Až do deviateho roku sa malý Ján učil doma so špeciálnym učiteľom, ako bolo zvykom u šľachticov. Keď mal deväť rokov, vstúpil do Kolegia "Bons Enfants" (Dobrých detí), kde študoval deväť rokov.
Už odmalička sa chcel stať kňazom. Keď mal 16 rokov, obdržal kanonikát pri remešskej katedrále. Bol to titul, ktorý popri povinnostiach súvisel aj s istým finančným ohodnotením. Neskôr, svätý Ján vstúpil do parížskeho seminára svätého Sulpicia, aby sa pripravoval na kňažstvo. Ale smutné správy z Remeša ho čoskoro prinútili vrátiť sa domov, lebo postupne mu zomreli obidvaja rodičia. Stáva sa tútorom svojich mladších súrodencov, bez toho, aby sa vzdal svojho povolania.
Konečne 9. apríla 1678 je vysvätený za kňaza. Svoju prvú svätú omšu mal v remešskej katedrále, v kaplnke Panny Márie. Na školy pre chudobných chlapcov vôbec nemyslel a ako sa neskôr priznal, na začiatku cítil skôr odpor k tejto práci. V tej dobe sa pripravoval na pokojný život kňaza. Ale Boh mu pripravil niečo iné, oveľa pestrejšie ako očakával.

Prešiel asi rok po kňažskom vysvätení. Svätý Ján má dôležité stretnutie, ktoré rozhodne o orientácii celého jeho života. Je to stretnutie v dome Sestier Dieťaťa Ježiša, v marci 1679, s Adrienom Nyelom, ktorý prišiel do Remeša otvoriť školu pre chudobných chlapcov. Svätý Ján sľubuje, že mu bude pomáhať. A už 15. apríla 1679 sa otvára prvá škola vo farnosti svätého Maurica. Onedlho nasleduje druhá, vo farnosti svätého Jakuba. Nyel nie je veľmi nadaný pre takúto zodpovednú prácu a preto sa sťahuje do úzadia. Svätý ján, nielenže sa stará o učiteľov a pomáha im v práci, ale ich aj ubytuje vo svojom dome a prijíma k stolu so svojou rodinou.
Rodina s tým nesúhlasí a väčšina členov rodiny ho nakoniec opustí. Svätý Ján najprv zostáva pevný vo svojom pláne, ale nakoniec zanechá svoj rodný dom a ide bývať s učiteľmi do najatého domu, na ulici "Neuve" (Novej). To bola prvá komunita šklských bratov. Ale onedlho, na základe rozličných okolností pochopil, že sám sa musí stať chudobným, aby mohol pracovať s chudobnými. Najprv zanechá svoj kanonikát, potom, cez zimu 1679-1680, keď vo Francúzsku zúri hladomor, rozdáva celé svoje bohatstvo, aby nasýtil chudobných.

Školy svätého Jána de La Salle mali veľký úspech. Taký, že kňazi z okolitých dedín chceli mať tiež takéto školy a prosili svätého Jána, aby im poslal jedného brata. Ale on im povedal: "Ak chcete mať učiteľov, pošlite mi múdrych mladíkov a ja ich pripravím na učiteľskú prácu." To bol začiatok "seminára učiteľov", ktorý, žiaľ mal len krátku existenciu. V roku 1688, svätý Ján prijal pozvanie správcu fary svätého Sulpicia a otvára školu v tejto farnosti a neskôr na viacerých iných miestách v Paríži. Nechcel, aby remešský arcibiskup obmedzil jeho dielo len pre svoju diecézu. Po Paríži nasledujú aj iné miestá Francúzska: Troyes, Dijon, Calais, Chartres, Grenoble, Versailles... a potom aj v južnom Francúzsku: Avigon, Mende, Marseille.
Vo svojej práci sa svätý Ján stretáva s veľkými ťažkosťami, ktoré neprestávajú: nepriazeň niektorých kňazov a biskupov, nespravodlivé procesy, ktoré zasahujú jeho reputáciu, choroby... Všetko toto je veľmi vyčerpávajúce a oslabujúce jeho zdravie. Na konci svojho života, svätý Ján zriadil sídlo svojho inštitútu v Rouene, dal zvoliť svojho nástupcu (brata Bartelemyho). Zomrel vo veku 68 rokov, 7. apríla 1719. Bol vyhlásený blahoslaveným v roku 1888, kanonizovaný v roku 1900 a vyhlásený ako "Patrón všetkých vychovávateľov" v roku 1950.